Doktor
gitara, voc.
robí hudbu, texty a doma neporiadok
nepije, nefajčí, (ne)nadáva starším spoluobčanom, "nikdy" nekričí, sem tam protestne odíde zo skúšky, dal si tetovanie aby sa vedel ľahšie rozoznať od svojho druhého JA, medzi jeho záľuby patrí písanie hitov:)


Emil
bubny
s pištoľou pri hlave ma donútil nenapísať o ňom pravdu, namýšľa si že vonia ako pomaranč, holduje alkoholu, behá za ludrami
vo voľnom čase sa venuje exhibicionizmu (opaľuje sa holý v záhrade) a tetovaní na rukách má viac ako rozumu ako v hlave


Tomáš
(ak sa vráti z Prahy) gitara a spev,
sem tam robí vrátnika (som ho musel priznať:)
platonicky miluje upratovačku a fyzicky tvrdý alkohol, nevie hrať ani spievať, vyrába bryndzu a od 11 rokov má výtok . . . . . . . . .
z nosa:)


Jano
basista (predtým býval slušný človek)
nerobí nič iba flatuluje, hrčká harmanček, na poslednú chvílu ruší skúšky, všade notoricky mešká, doma má obrovskú zbierku rolákov a rád kúpe mobil vo vedre.
Od začiatku po poriadku alebo ako to vlastne začalo...

Kapela vznikla v horúcom lete 2001 ked bratov Doktora a Emila
pomaly začalo nudiť každodenné popíjanie piva v bufete na Ružinej. I rozhodli sa že sa vydajú do sveta na vandrovku. Išli 7 dní a 12 nocí až napokon prišli do 2 km vzdialenej dediny ktorú Mýtna volajú. Tu stretli dobrého čarovného starčeka, ktorému vulgárne (ako to majú vo zvyku) vynadali. Za trest ich zaklial a odvtedy musia v pravidelných intervaloch navštevovať miestne pohostinstvo u Bzuča. Potom navštívili miestneho richtára, reku či im neposkytne strechu nad hlavou a niečo pod zub. Slovo dalo slovo a skúšobňa bola na svete. Tu sa naši junáci zoznámili s miestnou vílou, ktorá si tu privyrábala k dôchodku ako upratovačka. Lenže dvom sa im na štyroch nástrojoch ťažko hralo, a tak si prizvali do kapely dvoch bezdomovcov Cesnaka a Tomáša, ktorí aj tak nič lepšie na robote nemali. Kapela si dala pivo a názov DRUHÁ L!GA. A takto žijú šťastne až dodnes, ak nepomreli na syfilis.
lenže
Kapela v decembri 2001 odohrala svoj prvý koncert a po čase ako to už chodí nahrala demo (tiež v r. 2001) v jednom nemenovanom štúdiu v Lučenci u Kalmára. To kapely zvyknú robiť. Síce im bolo podozrivé že sa viac ako nahrávaniu venoval telefonovaniu, rozvážaniu rodinných príslušníkov po celom okrese a opisovaniu sicílskych buzerantov ale demo bolo na svete. A všetci boli chvíľu "happy".
lenže
Kapela usilovne a hlasno trénovala, až repráky odchádzali jeden za druhým, ako pacienti z čakárne u zubára čo mal ordináciu hneď vedľa skúšobne. V roku 2003 štúdiu v Martine potom nahrali štyri songy na prvé ozajstné demo. A zasa boli všetci chvílu "happy". Hrávali po puboch, krčmičkách, letných akciách... A alkohol tiekol a piesok sa sypal:)
lenže
Po dvoch rokoch sa do kapely vkradla zákerná kríza. Nič vážne, len každý chcel mať čas na niečo iné, a tak si dala technickú prestávku (2003-2004). Nech sa vyjasní. Aj sa vyjasnilo. Medzitým sa však Cesnak odcestoval nach England a Tomáš do stovežatej. Doktor si kúpil byt v ekonomicky rozvíjajúcom sa meste a Emil sa presťahoval do teplej izby na internáte. Raz išiel Doktor po ulici a ako odborník na mladé talenty si všimol jedného tichého mladíka Jana, ktorému tiahlo na 40 ale ktorý bohovsky hral na base a zavolal ho na skúšku. Kapela si dala jednu skúšku (lebo na viac Jano nemal čas) a rozhodli sa ísť do štúdia nahrať dva zaručené hity.To bolo vo februári 2005.
lenže
Namiesto dvoch nahrali tri single: Zem, Pálim tvoje listy a Hopelles. Zato však bez spevu, lebo Doktor od samej radosti celkom stratil hlas, a tak znel v lepšom prípade ako Robo Mikla (sorry Robo:) a v horšom prípade neznel vôbec. A tak sa vlastne kapela o mesiac chystá do štúdia opäť a nevýslovne sa teší na cestu nočným motorovým osobným vlakom, v ktorom si našla plno asociálne vyzerajúcich kamarátov.
lenže
Nakoniec sa do štúdia nešlo vlakom ale autom. K trom piesňam pribudla pri ďalšej návšteve štúdia aj štvrtá. Prečo? Lebo medzitým kapele zavolal sám veľký Lamo že chce vydať singel Normálne dieťa na výberovke. A tak ho za hodinu nabúchali nanovo nech to znie, keď už to má hrať v každej krčme:) A to je zatiaľ koniec nášho príbehu milé deti. Z a t i a ľ !!!